Gravitácia - a čo!

Autonómna žonglérska skupina Wiesbaden a 7. Európsky týždeň žonglovania¶

Gravitácia – a čo!
Gravitácia – a čo!

Autonómna žonglérska skupina SCHWERKRAFT NA UND! z Wiesbadenu, alebo presnejšie z oblasti Rýn- Mohan, existuje len pomerne krátko.
Ešte v auguste 1982 bolo vo Wiesbadene len zopár žonglérov, ktorí o sebe navzájom takmer nič nevedeli. Náhodou sa dali dokopy traja zakladatelia, Paul, Uli a Christoph, potom žonglovali v parkoch Wiesbadenu a o pár týždňov sa rozhodli vycestovať na 5. Európske stretnutie žonglérov do Kodane.

Fritz z Frankfurtu sa pridal. Pod heslom: „Len to, čo robíš, sa urobí“ a pod dojmom kodanského stretnutia chcel Fritz zorganizovať 6. Európske stretnutie vo Frankfurte. Pri hlasovaní v Kodani so svojou spontánnou myšlienkou prehral s lepšie pripravenými žonglérmi z Francúzska.

Paul a Christoph, stále plní nadšenia z toho, čo zažili v Kodani počas posledných troch dní, stáli zamyslene, ale plní nápadov na zábradlí trajektu späť do Nemecka. Tu sa začal rodiť nápad na založenie autonómnej žonglérskej skupiny SCHWERKRAFT NA UND!.

Odvtedy sa žongléri stretávajú každý štvrtok od 17:00 do 22:00, v lete v parku Nero a v zime v Dome mládeže, priestore, ktorý poskytuje oddelenie pre mládež mesta Wiesbaden.
V priebehu veľmi krátkeho času sa skupina rozrástla na 20 ľudí.

Každý týždeň nové tváre, ale každý týždeň nám chýbali aj ľudia, ktorí sa v klube už nikdy neobjavili. Medzitým sa vykryštalizovalo stabilné jadro 10-15 ľudí.
Otvorený charakter skupiny a organizácia podľa princípu „čo koho baví“ extrémne sťažujú efektívne pretavenie spoločného potenciálu do vystúpení. Napriek spoločne zakúpeným žonglérskym pomôckam, ako je 14 jednokoliek, kužele, kruhy, rola-boly, devil-stick atď., a relatívne vysokej úrovni zručností, sa žonglérske techniky jednotlivcov značne líšia, takže vzniklo niekoľko stabilnejších menších skupín, ako napríklad JOMIPO-Luftiko, Werner WAHNSINN & Christoph CHAOS Katinka a Flohjonglage atď.
Rozdielne zručnosti a odlišné koncepcie vystúpení týchto skupín sťažujú integráciu nových začiatočníkov, ktorí sa pridávajú k autonómnej žonglérskej skupine, zatiaľ čo jednotlivci s vynikajúcimi zručnosťami to majú ľahšie.

Tento vývoj sa v klube často diskutoval, ale zatiaľ sa nepodnikli žiadne konkrétne kroky k zmenám.

Napriek tomu sa spoločné vystúpenia konajú pri najrôznejších príležitostiach. Skupina vystúpila na pouličných slávnostiach, počas prázdninových hier a festivalov, aj na svadbách, v mládežníckych centrách a školách. V máji 1983 sme tiež hrali na akcii „Umelci za mier“ v Darmstadte, natočili sme televízny program s televíziou Südwestfunk a v júli 1984 sme vystúpili v rámci berlínskeho „Snu noci svätojánskej“ v „Najväčšej ohňovej šou storočia“ od Andrého Hellera.

Medzitým dozrievala Fritzova myšlienka zorganizovať európske stretnutie žonglérov.
Po rokovaniach s mestom Frankfurt sa nám podarilo dosiahnuť, že veľká časť nájomného za sálu v ľudovej vzdelávacej inštitúcii bola uhradená.
Centrálna poloha miesta konania v centre mesta a čaro „svetového mesta Frankfurt“ rozhodli na obchodnom stretnutí v Lavale o tom, že 7. Európsky týždeň žonglovania sa bude konať vo Frankfurte.
Od tohto termínu sme si dali za úlohu urobiť ďalšie stretnutie ešte farebnejšie, ešte rozmanitejšie a predovšetkým ešte viac zviditeľniť. Pôvodná, divoká myšlienka od Fritza bola usporiadať veľkolepé stretnutie, ktorého vrcholom by bola ohňová žonglérska šou s 500 žonglérmi a ich 1500 ohňovými kužeľmi za opojných rytmov rockovej kapely pred prestížnou a honosnou budovou Frankfurtskej opery za svitu splnu.

Mal to byť šanca, ako aspoň na 4 dni narušiť atmosféru bankového a biznisového mesta, priniesť fantáziu do betónových ulíc, do betónu. Priblížiť ľuďom v meste iný pocit zo života, vyčariť im úsmev alebo dokonca smiech. „Chaos je na programe. Má to byť búrlivé. Bude to farebné.“ (Frankfurter Rundschau)
Dlho sme diskutovali o otázke plánovateľnosti takýchto nápadov. Mnohé plánované akcie stroskotali na praxi mestských úradov, čo však nemá zabrániť spontánnym nápadom žonglérov.

Súčasne sa diskutovala dôležitosť šírenia týchto myšlienok prostredníctvom všetkých médií. Konflikt medzi zverejnením a možno oprávneným strachom z mediálneho zneužitia a komercializácie našich fantázií, nápadov a zručností viedol k neúspechu filmového projektu.

Nemali sme nič proti obyčajnému spravodajstvu prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie.
Tlačová správa bola zaslaná agentúre dpa a všetkým veľkým celoštátnym a miestnym novinám. 1. septembra sme v rámci žonglérskej a plagátovej akcie na frankfurtských nákupných uliciach a 10. septembra sme prostredníctvom pre Frankfurt určite neobvyklej tlačovej žonglérskej šou-plagátovej-stenovej-sprejovej-akčnej-konferencie upozornili na veľkoleposť žonglérov.

Uplatniteľnosť všetkých nápadov sa musí orientovať aj na nároky podujatia. Mnohí žongléri prichádzajú, aby sa stretli so svojimi žonglujúcimi priateľmi z celej Európy, aby si vymenili skúsenosti a aby sami zažili iný pocit zo života s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, bez toho, aby sami cítili tlak na to, aby tento pocit museli sprostredkovať iným. Stretávajú sa aj preto, aby boli trochu medzi svojimi. Tento nárok určite nie je arogantný a nepriateľský voči verejnosti, pretože mnohí sa celý rok prezentujú navonok pre životný pocit iných ľudí.

Ale museli sa vyriešiť aj organizácia všetkých ostatných, navonok málo viditeľných, ale väčšinou dôležitých bodov:
Máme dostatok miest na spanie? Kto sa postará o stravu? Ako bude zorganizovaná verejná šou? Ako rozdelíme pokladničnú a vstupenkovú službu? Kde necháme tlačiť plagáty? Zabezpečiť povolenia od úradov pre každý vypustený alebo zamýšľaný prd pred, počas a po týždni žonglovania. atď...

Celkovo nás organizácia 7. Európskeho týždňa žonglovania bavila a dúfame, že všetci žongléri a ostatní zúčastnení sa cítili rovnako a že na Frankfurt 1984 budú spomínať s dobrým pocitom a domov si prinesú nové impulzy a nápady.

Christoph Schmitt